Pamätník Viktora Emanuela II.

Obrovský biely Pamätník zjednotenia alebo Monumento nazionale a Vittorio Emanuele II. (skrátene Vittoriano) sa nachádza na Piazza Venezia. Od stanice Termini je námestie dostupné zaujímavou prechádzkou cez Piazza di Republica, smerom na juhozápad po Via Nazionale na Largo Magnapoli, na ktorom sa nachádza 50 metrov vysoká veža Torre delle Milizie (názov je zrejme odvodený od blízkosti vojenských kasárni, hoci sa nikdy nepreukázalo, že tu nejaké boli), z ktorej cisár Nero sledoval horiaci Rím, ktorý sám podpálil. Dnešná opevnená podoba je z 12. storočia, kedy bolo mesto rozdelené do dvoch znepriatelených frakcií. Od Largo Magnapoli pokračujte juhozápadne na Via Foro Traiano, kde je Trajánovo fórum, posledné cisárske fórum so slávnym Trajánovým stĺpom. Odtiaľto už pamätník Viktora Emanuela II. vidíte, stačí len prejsť frekventovanú cestu do stredu Piazza Venezia a urobiť si fotku ako z bedekru.

Toto mramorové „monštrum“ je symbolom zjednotenia Talianska na prelome 19. storočia. Navrhol ho Giuseppe Sacconi už v roku 1885 (úplne dokončený bol až v roku 1935). „Oltár vlasti“ je kvôli svojmu tvaru často prirovnávaný k písaciemu stroju a napríklad americkí vojaci v ňom zas počas druhej svetovej vojny videli svadobnú tortu. Biely mramor, použitý na jeho stavbu, pochádza z mesta Brescia a údajne nikdy nestmavne. Vittoriano má monumentálne rozmery: je 135 metrov široký a 70 metrov vysoký.

Po mnohých rokoch, kedy bol pamätník pre verejnosť uzatvorený, je po rekonštrukcii v roku 2007 opäť prístupný. Je pekné liezť po schodoch a rozľahlých terasách hore-dolu a navštíviť Museo di Risorgimento, umiestnené v dlhej chodbe pozdĺž zadnej steny monumentu. V ňom sú vystavené busty, zbrane a ďalšie pamiatky na boj za zjednotenie Talianska. Okrem stálej výstavy sa tu robia aj dočasné výstavy umeleckých diel obvykle v miestnostiach s výraznou ozvenou situovaných v tzv. Complesso del Vittoriano, kam sa dostanete z ulice Via di San Pietro in Carcere.

Na celom pamätníku je samozrejme najvýraznejší jeho exteriér, z ktorého priam srší, pre tú dobu typický symbolizmus. Po oboch stranách vstupu do areálu sú umiestnené dve fontány, predstavujúce dve moria, ktoré oblievajú Apeninský poloostrov: Jadranské more na ľavej strane s Levom svätého Marka, Tyherrské more na ľavej strane s rímskym vlkom a sirénou Partenope. Na vrchole schodiska sa nachádza hrob neznámeho vojaka s večným ohňom, 24 hodín denne strážený čestnou strážou. Hrob bol postavený pod sochou Talianska po prvej svetovej vojne. V centre celého pamätníka je jazdecká socha Viktora Emanuela II., ktorá svojimi rozmermi 10x12 metrov patrí medzi najväčšie sochy na svete. Jej veľkosť ale zaniká pri rozmeroch obrovského „písacieho stroja“. Socha je umiestnená na masívnom podstavci, ktorý je ozdobený reliéfmi znázorňujúcimi najvýznamnejšie mestá Talianska. Nad sochou sa po celej šírke pamätníku rozpína arkáda so stĺporadím, kde sa nachádzajú sochy znázorňujúce jednotlivé talianske regióny. Pamätník sa môže okrem veľkolepej architektúry pochváliť aj jedným z najkrajších výhľadov na mesto. Niektorí dokonca ironicky tvrdia, že výhľad z neho je práve ten najkrajší, pretože jedine odtiaľto nevidíte Vittoriano.