Vatikán zverejnil dokumenty zo svojich archívov.

Vatikánsky Tajný archív: Vybrané pápežské dokumenty zverejnia v Taliansku

"Nechceme, aby tieto materiály boli tajné," povedal archivár, mávnutím ruky ukazujúc a nekonečný rad políc plných blednúcich dokumentov, strácajúcich sa v tme. "Som naozaj šťastný, že ľudia uvidia to bohaté dedičstvo, ktor máme," dodal predtým, ako sme sa vydali na putovanie hlbšie do útrob vatikánskeho Tajného archívu.

Obsahuje viac ako 80 kilometrov políc plných pápežských dokumentov, ktoré sa tu nazbierali počas dvanástich storočí, zahŕňajúcich korešpondenciu s vnukom Džingischána, Wolfgangom Mozartom a aj Adolfom Hitlerom. Archív sa po prvý krát otvára verejnosti v stredu 29.2.2012, výstavou odhaľujúcov 100 dokumentov, v Múzeu Capitoline v Ríme.

Obvykle revír určený len vybraným vedcom, sa môže pochváliť takými pokladmi, akým je list, doplnený 81 pečaťami, zaslaný aglickou šľachtou Pápežovi Klementovi VII. v roku 1530, dožadujúci sa povolenia na rozvod Henricha VIII. a Kataríny Aragonskej. Žiadosť pápež zamietol, čo urýchlilo vznik Anglikánskej cirkvi.

List, stratený v policiach až do roku 1920, bude mať svoje čestné miesto na výstave popri liste z roku 1887 od hlavného predstaviteľa severoamerických Indiánov, napísaný na páse kôry, v ktorom oslovuje pápeža ako "veľmajstra motlidieb", a vedľa roztraseného podpisu Galilea Galilei na jeho odvolaní proti odsúdeniu Vatikánom za kacírstvo, kvôli jeho názorom na heliocentrickú sústavu, z roku 1633.

Od roku 1493 je tu Pápežská bula, ktorá urýchlene rozdelila svet medzi Španielsko a Portugalsko po návrate Krištofa Kolumba z Ameriky, úhľadne nakreslenou čiarou od pólu k pólu, 100 míľ na západ od Azor. Archív, dlho zahalený aurou tajomstva, zviditeľnený najmä vďaka filmu Dana Browna Anjeli a démoni, v ktorom bol zobrazený ako high-tech železný bunker plný tajomstiev, je v skutočnosti podzemným labyrintom šedých chodieb s holými cementovými stropmi, točitým schodiskom, ospalými učencami a triedením z 18. storočia.

"Slovo "tajný" z názvu Tajný archív pochádza z latinčiny, zo slova označujúceho: privátny, osobný, nakoľko tento archív bol Pápežov osobný archív," hovorí archivár Enrico Faiani.

Tajný alebo nie, archív ponúka úžasný záber histórie. Odkedy vatikánski zamestnanci uložili na policu prvý dokument - Vatikánsku príručku na písanie formálnych listín - ktorý je tu uložený od 8. storočia, zbierka sa musela vysporiadať aj s niektorými špeicifickými zväzkami, medzi ktorými sú aj 80 kilogramov vážiaca a 37 centimetrov hrubá kniha v drevenej väzbe, dokumentujúca históriu Rímskej šľachtickej rodiny. 1650 znakový list napísaný na hodvábe, ktorý bol zrolovaný v bambusovej tyčke, v ktorom cisárovná Wang Ming oznamuje pápežovi, že konvertovala na Kresťanstvo a prijala meno Helena.

Archív je plný kódovaných listov, poslaných do Ríma pápežskými nunciami, už zo 14. storočia, ktorých obsah dovoľuje vatikánskym špiónom rozlúštiť kódované správy poslané medzi šľachtickou rodinou Savoy a talianskym politikom Canillom Cavour v 19. storočí.

Nie všetky archívne tajomstvá sú na výstave. Vyhýbajúc sa úzkej uličke šedých kovových políc, Flaiani prichádza k úseku oddelenom drôteným plotom, ktorý obsahuje korešpondenciu po roku 1939, podľa prieskumov môže obsahovať kľúč k pravému vzťahu Vatikánu s nacistami. Otáčajúc sa, ukazuje na rad prázdnych políc. "Keď sú dokumenty preverené a sú v poriadku, putujú tamto," hovorí.

Táto výstava, ale nie je úplne prvý raz, čo dokumenty opustili archív. Napoleon zobral dokumenty so sebou do Paríža, keď v roku 1810 opúšťal Taliansko. Približne štvrtina dokumentov sa však nikdy nevrátila späť do Ríma, najmä záznamy z Inkvizičných procesov, z ktorých mnohé boli skartované a predané papierňam. Niektoré z vrátených dokumentov stále majú francúzske referenčné číslo.

Z podzemného labyrintu chodieb, Flaiani završuje našu cestu vystúpaním po točitom schodisku do Veternej väže, ktorú využívali astronómovia, ktorí objavili prestupné roky v roku 1582 na vytvorenie moderného Gregoriánskeho kalendára, nesúceho pomenovanie po vtedy slúžiacom pápežovi Gregorovi XIII.

Archivárova posledná pýcha sa nachádza opäť dolu schodmi, v študovni, kde si nasadzuje biele rukavičky a odhaľuje cenné dokumenty, ktoré na výstave medzi 100 zverejnenými nebudú. Medzi týmito je aj list z roku 1579 pápežovi od Elizabeth I. pospísaný ozdobnými "cik-cakmi", v korom žiada Vatikán, aby prepustil väzňa. "Len vám chcem ukázať, že je tu stále veľa vecí k videniu," povedal.

Zdroj: guardians.co.uk 28.2.2012