Električková doprava v Ríme
Súčasný električkový systém v Ríme je pozostatkom toho, čo bolo kedysi najväčším električkovým systémom v Taliansku. Svojej rozdrobenosti vďačí za to, že v súčasnej dobe už nefunguje ako chrbtica mestskej hromadnej dopravy v hlavnom meste. Systém je vlastnený a prevádzkovaný spoločnosťou Agenzia per i Transporti Autoferrotranviari del Comune di Roma (ATAC).
Kľúčovým uzlom električkovej siete v Ríme je Porta Maggiore, kde sa štyri zo šiestich liniek stretávajú (3, 55, 14 a 19), ako aj Rome-Pantano – vlaková stanica nachádzajúca sa asi 1 km východne od stanice Termini, ktorá nie je napojená na sieť metra.
V súčasnosti sú v prevádzke tieto električkové linky:
2 – Piazzale Flaminio → Piazza Mancini
Táto krátka linka jazdí po oblasti Flaminio a prepája Piazzale Flaminio (v blízkosti Porta del Popolo) s metrom A a Rome-Vitebo (vlaková stanica). Niektoré 2ky počas pracovných dní jazdia (označené ako 2/) ďalej z Piazza Mancini na Piazza Risorgimento cez Tevere do Vatikánu.
3 – Piazza Thorvaldsen (vo Villa Borghese) – Trastevere (vlaková stanica)
Z dôvodu údržby a rekonštrukcie sa pracuje v oblasti južne od Porta Maggiore, trať je v súčasnosti nahradená autobusmi. Toto je teoreticky najdlhšia linka po 19, jazdiť bude okolo centra mesta v širokom oblúku od severu, východne na juho-západ. Na západnom konci Trastevere (vlaková stanica) sa linka spája s regionálnymi železnicami (linka 1, 3 a 5), zatiaľ čo spojenie s metrom A je na Manzoni a San Giovanni. K dispozícii sú až štyri napojenia na metro B: jedno je na stanici Policlinico, a tri sú na úseku Piramide-Circo Massimo-Coloseo, kde linka 3 nadväzuje na metro B na zemskom povrchu.
Prečítajte si: Návrat električkovej linky 3 po siedmych rokoch
5 – Roma Termini (vlaková stanica) – Piazza dei Gerani
Táto linka ide na východ od vlakovej stanice Termini. Napája sa na metro A na Termini, Piazza Vittorio Emanuele II. a Manzoni.
8 – Largo di Torre Argentina – Via del Casaletto
Linka 8 je najnovšia v električkovom systéme. Jazdí z historického centra mesta a spája ho s vlakovou stanicou Trastevere. Boli plány rozšíriť túto linku východne z Largo Argentina na stanicu Termini. Tu starosta Alemano v auguste roku 2010 hovoril o vybudovaní tzv. nového terminálu na Via delle Botteghe Oscure.
14 Termini – Viale Palmira Togliatti
Táto linka väčšinou kopíruje cestu linky 5.
19 Piazza Risorgimento – Viale Palmira Togliatti
Táto linka spája Vatikán so zvyškom električkovej siete, po trase linky 3 a potom linky 5. Napojí sa na stanicu metra na Ottaviano – San Pietro – Musei Vaticani, Lepanto (obe metro A) a Policlinico (metro B). Linka 19 je najdlhšou linkou, ktorá sa napája na všetky ostatné električkové linky, okrem č. 8.
História
Rím mal konské autobusy už od roku 1845, kedy dal pápež Gregor XVI. súhlas na linku z Piazza Venezia na Basilica di San Paolo fuori le mura na prepravu pútnikov. Táto prvá linka nechodila podľa harmonogramu, ale spoje odchádzali, keď boli plné. Konská električka začala v roku 1877, spájala Piazzale Flaminio s Ponte Milvio – terajšia linka 2.
V roku 1895, dorazili elektrické električky, tieto spájali Termini s Piazza San Silvestro. Už v roku 1904, boli zrušené všetky konské linky a trate boli elektrifikované – Ponte MIlvio bola poslednou stanicou. V roku 1905, bolo v prevádzke celkom 17 električkových liniek, jazdilo po nich 144 vozidiel a tie na konský pohon boli v depe už len ako záloha.
Po niekoľkých rokoch súťaže s prevádzkujúcou SRTO, v roku 1929 prevzala celú sieť vládou kontrolovaná spoločnosť ATAG (Azienda Tranvie Autobus del Governo di Roma), a už do konca tohto roku dosiahla sieť najväčšieho rozsahu: nie menej ako 59 liniek pozdĺž 140km tratí. Pretože veľa liniek kopírovalo tú istú trasu, veľká reorganizácia prebehla v roku 1930: od tej doby fungovali dva okruhy po 24 radiálnych linkách, všetky začínali vo vnútornom, menšom, kruhu a prešli do vonkajšieho. Linky v rámci vnútorného okruhu, boli všetky zrušené a nahradené autobusmi. 40 kilometrov tratí bolo demontovaných, a časť starších električkových vozidiel zničených.
Po Druhej Svetovej vojne, prevádzkovateľ zmenil názov na ATAC, ale sieť liniek sa stále zmenšovala. Vnútorný kruh bol vyradený z prevádzky v roku 1959, vonkajší naďalej bežal, ale už len v jednom smere, a to od tohto roku až do rekonštrukcie v roku 1975. Prepojenie Piazzale Flaminio-Ponte Milvio bolo zrušené v roku 1960 a zrekonštruované v roku 1983 (jeho severná časť) a v roku 1990 (južná časť). Existujú plány na otvorenie ďalších liniek, vrátane predĺženia spojenia z aktuálnej severnej linky 8 na hlavnú stanicu Termini, a linka rovnako zo severu smerom do Vatikánu.
© Môj Rím 2012; Aktualizované:
