Bazilika Panny Márie Väčšej
Bazilika Santa Maria Maggiore je jednou zo štyroch patriarchálnych bazilík – pri hlavnom oltári sme omšu vykonávať iba pápež. Táto baroková sakrálna stavba je jedným zo siedmich tzv. pútnickych kostolov ku ktorým sa už od raného stredoveku putovali veriaci prichádzajúci do Ríma.
Najjednoduchšia cesta k bazilike je zo stanice Termini, kam sa dostanete ktoroukoľvek dráhou metra. Odtiaľ juhozápadne po Via Cavour, z ktorej treba odbočiť na východ na Piazza Dell Esquilino. Tu už baziliku s jej najvyššou zvonicou uvidíte.
Tento najväčší a najvýznamnejší mariánsky kostol v mete je známy pod štyrmi menami: okrem najpoužívanejšieho názvu Santa Maria Maggiore (Panna Mária Väčšia), sa tiež označuje ako Santa Maria della Neve (Panna Mária Snežná), Basilica Liberiana (podľa stavebníka pápeža Libéria) a Santa Maria ad presepem (Panna Mária s jasličkami – podľa fragmenu Ježišových jasličiek z Betlehemu uložených pod hlavným oltárom).
Priestranstvu pred chórovým priečelím dominuje obelisk, ktorý sem nechal preniesť v roku 1587 pápež Sixtus V. Od roku 1613 sa pred hlavným priečelím do výšky 42 metrov týči tzv. Cipollinov stĺp, postavený pápežom Pavlom V. Pochádza z Maxentiovej beziliky, ktorá stála na začiatku Fora Romana (jej zvyšky tam stoja dodnes). Na vrchol stĺpu dal umiestniť bronzovú sochu Panny Márie a na jeho podstavec vytesať text „Zasvätil ho Panne, prameňu pokoja“.
História
Dejiny predchodkyne dnešnej baziliky siahajú až do 4. storočia. Jej vznik sa spája s legendou o zázračnom snežení uprostred leta a dvojitom mariánskom zjavení, podľa ktorej sa 5. augusta 352 istému rímskemu obchodníkovi prisnil sen, že sa dočká narodenia vytúženého potomka, ak nasledujúci deň zasvätí kostol na mieste, kde ráno nájde ležať čerstvo napadaný sneh. Rovnaký sen mal aj pápež Libérius. Údajne sa tak stalo na pahorku Esquiline, kde ležal sneh naznačujúci pôdorys budúceho kostola. Preto dal Libérius na tomto mieste položiť základný kameň budúceho kostola, zasväteného Panne Márii Snežnej. Každoročne si veriaci pripomínajú túto udalosť bohoslužbami.
K najrannejším dejinám baziliky sa viaže tragická udalosť. Necelých 10 rokov po jej dostavaní za jej múrmi hľadali útočisko zástancovia vzdoropápeža Ursina, zvoleného súčasne s legitímnym pápežom Damazom I. Pri vzájomnom strete prívržencov oboch pápežov prišla, priamo v bazilike, vyše stovka z nich o život.
História dnešnej baziliky začína trochu neskôr. V roku 432, v náväznosti na prijatie dogmy o Panne Márii ako Kristovej rodičke, dal pápež Sixtus III. postaviť na jej počesť v blízkosti starého kostola novú trojloďovú baziliku.
Táto bazilika zasvätená Panne Márii bola prvým veľkým projektom, ktorý cirkev financovala z vlastných zdrojov. Mala tri lode, navzájom oddelené 20 iónskymi stĺpmi na každej strane. Hlavná loď bola zakončená triumfálnym oblúkom na ktorý priamo nadväzovala apsida osvetľovaná päticou okien. V jej uzávere stál pápežský trón.
Prvá prestavba baziliky prebehla na konci 13. storočia. V roku 1377 bola pristavaná zvonica, ktorá je svojou výškou 75 metrov dodnes najvyššou zvonicou v Ríme. Pri postranných lodiach boli v priebehu 16. a 17. storočia pristavané bočné kaplnky.
V roku 1675 dokončil architekt Carlo Rainaldi vonkajšiu úpravu záveru baziliky. Priečelie apsidy vytvoril ako dvojposchodovú stenu s mohutným vonkajším schodiskom. Urbanistickú podobu Esquilinského pahorku dotváral egyptský obelisk, ktorý ešte v roku 1578 dal pápež Sixtus V. preniesť z Augustovho mauzólea.
Klement IX., ktorý počas krátkeho pontifikátu dostavbu fasády inicioval, dal Reinaldimu prednosť pred slávnym a všeobecne uznávaným Berninim. K tomuto rozhodnutiu ho viedli pre neho neakceptovateľné Berniniho predstavy o architektonickom riešení, ktoré počítalo s využitím stĺpov zo starej Lateránskej baziliky. Oveľa prijateľnejšie, i keď skromnejšie boli Rainaldiho plány.
V prvej polovici 18. storočia sa úprav dočkala aj fasáda hlavného priečelia baziliky. V rokoch 1740-1750 dostalo priečelie dnešný vzhľad. Architekt Ferdinand Fuga z poverenia Klementa XII. zreštauroval bočné chrámové lode a dotvoril západnú vstupnú časť s benediktínskou lodžiou, do ktorej bola zabudovaná mozaika z 13. storočia s vyobrazením zázraku s augustovým snehom.
Zaujímavosť
Bazilika má spojitosť i s dejinami našich národov. Na tomto mieste bolo totiž v roku 867 udelené pápežom Hadriánom II. slávnostné povolenie používania staroslovenčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka (po latinčine, gréčtine a hebrejčine).
Môj Rím 2012
